Za zatvorenými bránami historických bytových domov v Bratislave sa často ukrývajú malé verejné priestory ukryté pred zrakom okoloidúcich. Tieto takzvané vnútrobloky slúžia často ako priestor pre susedské konverzácie či spoločné aktivity. Pár z nich náhodne objavila Lucia Lišková, ktorá sa ich rozhodla zaznamenávať na instagramový profil @bratislavske_vnutrobloky.
Na sociálnej sieti Instagram vystupujete pod profilom @bratislavske_vnutrobloky, zverejňujete fotografie vnútroblokov v Bratislave. Čo vás viedlo k založeniu tohto profilu?
Môj príbeh mapovania bratislavských vnútroblokov sa začal po narodení môjho prvého syna a stovkách kilometrov, ktoré som s ním prekočíkovala. Začala som nahliadať do vnútroblokov budov, okolo ktorých som šla, a zdieľala som moje objavy na súkromnom profile s priateľmi. Tí ma presvedčili, že z toho mám spraviť verejný projekt. Môj vzťah k tomuto hobby sa vyvíjal v čase veľmi prirodzene – najskôr to bola kratochvíľa, ale po objavení prvého vnútrobloku za zavretou bránou som si uvedomila, že môžem začať objavovať tie naozaj skryté vnútrobloky, nie len tie verejne prístupné. Prekonala som svoju hanblivosť a začala sa pýtať ľudí, ktorí vstupovali do budov, či môžem vojsť. Okrem vnútroblokov som spoznala aj krásne ľudské príbehy.
Kedy sa z tejto kratochvíle stal plnohodnotný „projekt“?
Z objavovania sa stala vášeň v momente, ako som začala dostávať od ľudí veľmi pekné správy, ako sa im páčia vnútrobloky, ako si vyberajú prechádzky podľa môjho profilu a tešia sa nové príspevky. Keď som začala hľadať k budovám aj historický kontext, tak som tomu už úplne prepadla.
Čím vás vnútrobloky fascinujú?
Mňa bavia nie len vnútrobloky, ale aj interiéry bytov a to, ako v nich ľudia žijú. Prekračovať prah bytu je však pre mňa príliš súkromná záležitosť a preto sa sústredím na vnútrobloky. Sú pre mňa mostom medzi intimitou bytu a ulicou. Okrem historicky krásnych budov mám na vnútroblokoch veľmi rada, keď v nich vidím život a komunitu. Odráža sa to v detailoch ako bielizeň vonku na sušiaku, spoločné sedenie a niekedy dokonca gril, kvety v črepníkoch a záhonoch, ihrisko s hojdačkou, bicykle odstavené v spoločných priestoroch. Sú to také čriepky života obyvateľov.
Akým spôsobom vyhľadávate mestské vnútrobloky? Idete len tak po ulici a fotografujete, alebo ich hľadáte na mapách či v historických knihách?
Väčšinou si vytipujem len ulice, kam sa idem poprechádzať a potom už len hľadám otvorené brány alebo ľudí vstupujúcich dnu alebo von. Výnimočne mám dohodnuté vnútrobloky cez Instagram, z čoho sa nesmierne teším a každé pozvanie si veľmi vážim.
Čím vás vnútroblok zaujme natoľko, že o ňom napíšete na váš profil?
Na Instagram pridávam všetky vnútrobloky – nielen tie pekné. Môj profil nie je ani estetický, ani architektonický, je skôr dokumentačný. Odpovedá na moju otázku: Čo sa nachádza za touto budovou? Ako vyzerá vnútroblok? Nie som fotograf, ani architekt a ani historička, ale amatér – nadšenec.
Napovedajú podľa vás mestské vnútrobloky niečo o lokálnom dizajne alebo architektúre samotného hlavného mesta? Vedeli by ste porovnať na základe toľkých prejdených vnútroblokov históriu so súčasnosťou?
Určite áno, aj keď ja sa nepovažujem za odborníka na túto tému, takže sa k nej veľmi neviem vyjadriť. Spozorovala som však silu komunity. Aj tá najnenápadnejšia budova dokáže vyniknúť, ak sa susedia starajú o verejný priestor a vytvoria príjemné miesto na trávenie času. Také vnútrobloky mám najradšej.
Ktoré miesta v Bratislave nie sú len opusteným vnútroblokom, ale dodnes spájajú komunitu ľudí a vytvárajú tak využívaný verejný priestor?
Príkladov je viac ale je päť takých, ktoré by som rada spomenula: Vnútroblok Slávia na Björnsonovej. Obyvatelia majú vlastné občianske združenie a zveľaďujú priestor spoločne. Neďaleko od vnútrobloku Slávia je komunita susedov na Záhrebskej, ktorú zakladal spisovateľ Dušo Martinčok a dokonca o nej napísal aj knihu. Je to vnútroblok, kde žila spisovateľka Krista Bendová a má tam aj pamätnú lavičku. Vnútroblok, kde som sa cítila ako Alica v krajine zázrakov, je na Osadnej ulici – staručký dom, ale život na každom kroku, priestor pre spoločné posedenia, pravidelné stretnutia a vraj spolu cvičia aj jogu. Pri zimnom štadióne je tiež veľmi pekný vnútroblok na Kalinčiakovej. Bol to môj prvý vnútroblok za zavretou bránou a zmenil môj pohľad na objavovanie vnútroblokov. Ako posledný príklad by som uviedla vnútroblok, kde sa vydáva časopis Nota Bene. Môj prvý predsudok bol, že to bude len výdajné miesto, od ktorého sa obyvatelia bytu budú dištancovať, ale je to tam celé živé a farebné.
Aký máte názor na priestory v okolí dnešných moderných „výškoviek“ a na rastúci bratislavský downtown?
Nemám na to vyhranený názor a viem sa na to pozrieť len z pohľadu jeho návštevníka. Myslím si, že každé väčšie mesto svoj downtown potrebuje ale nie som si istá ako by som jeho formu definovala pre Bratislavu. Súčasný downtown má dobrú občiansku vybavenosť v okolí. Som zvedavá, ako sa celá daná lokalita bude vyvíjať. Dúfam, že tam bude dostatok verejného priestoru pre ľudí, aby tam radi trávili čas.
Ktorý vnútroblok je váš najobľúbenejší, do ktorého sa vraciate najradšej?
To sa mení vždy, keď objavím niečo nové. Posledný, ktorý ma neskutočne potešil práve životom, je Osadná. Najviac času trávim, samozrejme v tom, kde bývam.
Vaša zbierka sa každý týždeň zväčšuje, neplánujte aj nejakú tlačenú verziu v podobe knihy, kalendára či výstavy?
Veľmi rada, ale kapacitne ledva zvládam Instagram a aj to nie kontinuálne každý deň, za čo ma algoritmus tejto sociálnej siete riadne penalizuje. Mám šťastie, že to robím pre radosť a nie ako prácu. Skôr som rozmýšľala o nejakej komentovanej prechádzke v okolí, len to si tiež musím kvalitne pripraviť, na čo momentálne nemám dosť času.
Poznáte aj iné mestá, v ktorých ste našli inšpiratívne a zaujímavé vnútrobloky, ktoré vás zaujali?
Môj krstný otec miluje históriu a špeciálne Rím. Jeho odporúčanie znie vchádzať do obyčajne vyzerajúcich kostolov a nie len navštevovať hlavné preplnené turistické miesta. Práve v nich sa nachádzajú rovnako hodnotné sochy a obrazy ako vo veľkých katedrálach len sú menej pompézne a rozhodne prázdnejšie. Vďaka tomu som náhodne objavila jeden zabudnutý dvor malého nenápadného kostola. Bol taký úžasný a dych berúci, že sme tam s kamarátmi sedeli niekoľko minút a kochali sa.
