Jedna z najrozľahlejších mestských častí sa z vidieckej osady stala širším centrom Bratislavy a jej obľuba stále rastie. Vďaka množstvu verejných priestorov, komfortnému napojeniu na centrum mesta električkou aj širokej občianskej vybavenosti si obyvatelia Ružinova užívajú vysokú kvalitu života. Toto sú niektoré z jeho najzaujímavejších lokalít.
Park Andreja Hlinku
Ružinov sa za množstvo zelene rozhodne nemusí hanbiť a obyvatelia starších bytových domov aj novostavieb to nikdy nemajú ďaleko k najbližšiemu parku či lavičke v príjemnom chládku stromov. Najväčším a najobľúbenejším je nepochybne Park Andreja Hlinku, no málokto vie, že za jeho návrhom aj realizáciou stojí jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Ferdinand Milučký, autor bratislavského krematória či celej štvrte Trávniky. Park, ktorý sa ťahá pozdĺž hlavnej tepny Ružinova – Ružinovskej ulice, ozvláštnil vejárovitou fontánou a bazénom s ostrovčekom na rôzne kultúrne podujatia. V súčasnosti je obľúbeným centrom diania Ružinovčanov, pravidelne sa tu konajú street food festivaly a iné príjemné podujatia.
Štrkovec
Keď sa povie Štrkovec, väčšina Bratislavčanov si predstaví jazero v pokojnom prostredí Ružinova obkolesené zeleňou s posedávajúcimi rybármi. Štrkovec je však názov celého sídliska, jedného zo štyroch, ktoré pôvodne tvorili mestskú časť Ružinov (zvyšné tri sú Trávniky, Ostredky a Pošeň). Samozrejme, najzaujímavejšie je samotné jazero, okolitá promenáda a antuková bežecká dráha, ale aj jedno z najväčších detských ihrísk v Bratislave s desiatkami preliezok, šmykľaviek a iných atrakcií. Túto oblasť obľubujú najmä rodiny s deťmi, športovci aj starší ľudia, ktorí sa radi prechádzajú okolo pokojnej vodnej hladiny s neodmysliteľnými labuťami.
Biznis centrum Kerametal
V Ružinove možno nenájdeme toľko zaujímavých architektonických stavieb ako v Starom Meste či Petržalke, aj tu sa však nájde pár objektov, ktoré svojim dizajnom vystúpia z bežnej rezidenčnej zástavby pokojného sídliska. Je to napríklad budova Kerametalu, ktorej autorom je architekt Ľudovít Jendreják. Atypický terasovitý vzhľad prestrešenia jednotlivých podlaží a jednoduché, funkcionalistické línie zaujmú každého okoloidúceho a napriek tomu, že má objekt takmer 50 rokov, bez výraznej rekonštrukcie dodnes funguje ako administratívne centrum a sídlo viacerých spoločností.
Fontána lásky
Na pohľad obyčajná fontána, ktorá je navyše funkčná iba sporadicky, no mnohým filmovým pamätníkom je dobre známa. Práve toto je totiž slávna Fontána pre Zuzanu z populárnej filmovej série z 80-tych a 90-tych rokov. Pôvodne vyrástla ako kulisa, z ktorej sa zachoval iba stredový pilier, no vďaka aktivite miestnych a občianskeho združenia Fontána pre Zuzanu v roku 2007 prešla kompletnou rekonštrukciou, vďaka ktorej bola sprevádzkovaná. Jej slávnostného „otvorenia“ sa dokonca zúčastnili hlavní predstavitelia filmu, režisér Dušan Rapoš či autor hudby Vašo Patejdl. Fontána v malom dvore pri Záhradníckej ulici sa nachádza pri detskom ihrisku v obklopení bytových domov a sídliskovej zelene.
Vlčie hrdlo
Lokalita známa najmä vďaka komínom Slovnaftu a postapokalyptickej atmosfére nepatrí medzi najobľúbenejšie výletné destinácie Bratislavčanov, no ukrýva mnoho zaujímavých miest. Popri masívnych potrubiach a spustnutých budovách tu nájdeme záhradky s malebnými domčekmi rozprestierajúce sa na hranici chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, obľúbená je aj hrádza pri Malom Dunaji. Okrem toho sa v okolí Slovnaftu nachádza viacero zaujímavých sôch od akademických sochárov, napríklad kovový Oheň družby Alexandra Trizuljaka, Žena Ladislava Šichmana alebo Túžba letieť Emila Venkova ukrývajúca sa medzi internátnymi budovami a tiež Refinery Gallery. Vlčie hrdlo je ako stvorené pre objaviteľov Bratislavy, ktorí už prebádali väčšinu kútov svojho mesta, no stále neobjavili túto časť ukrývajúcu mnoho prekvapení. Je aj východiskovým bodom pre prechádzky do Micherovho lesa a na ostrov Kopáč.
Prievoz: Csákyho kaštieľ a radnica
Do konca druhej svetovej vojny samostatná obec, dnes súčasť širšieho centra Bratislavy, ktorá si zachováva typický dedinský ráz. Postupom času sa z Prievozu vďaka pokojnej atmosfére a blízkosti do centra stala lukratívna lokalita, kde sa moderné vily striedajú s pôvodnými dedinskými domčekmi. Azda najznámejšou stavbou v tejto lokalite je Csákyho kaštieľ zo začiatku 20. storočia a okolité anglické záhrady. Od 50. rokov 20. storočia slúži ako geriatrické sanatórium, po páde komunizmu bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v rokoch 2003 až 2006 na ňom prebehla rekonštrukcia a v roku 2006 získal ocenenie Kultúrna pamiatka roka. Okrem toho je významnou zachovalou budovou aj bývalá obecná radnica, ktorú sa mestskej časti podarilo odkúpiť od súkromného vlastníka a má plány ju zrekonštruovať do pôvodnej podoby z 30. rokov 20. storočia. Radnica je funkcionalistický unikát podľa návrhu architektov Christiana Ludwiga a Augustína Danielisa, a v jej susedstve sa nachádzajú historické objekty požiarnej zbrojnice a evanjelického kostola z rokov 1923 a 1927.
Zachované bytové kolónie
V Ružinove nájdeme niekoľko zachovaných a dodnes obývaných bytových kolónií, ktorými v minulosti riešila Bratislava nedostatok bytov. Vtedy špičkoví architekti priniesli v rýchlom čase urbanistické aj architektonické návrhy bytových domov, ktoré zohľadňovali kvalitu života, okolité verejné priestory aj občiansku vybavenosť. Takouto kolóniou je napríklad desať voľne stojacich domov na Miletičovej a Trenčianskej ulici z dielne významného architekta Emila Belluša, ktorý na malom priestore navrhol štvorposchodové stavby s pôdorysom písmena H, v ktorých sa nachádzalo po 16 bytov. Ďalšou kolóniou sú tzv. Palušáky v Ružovej doline, prezývané podľa svojho autora Karola Paluša, ktorý za urbanistické riešenie Miletičovej ulice a päť jedenásťpodlažných domov získal v roku 1965 cenu Dušana Jurkoviča. Azda najznámejšou kolóniou je súbor tzv. 500 bytov na území Mlynských Nív, najstaršia sídlisková časť v Bratislave, ktorá bola postavená v 50. rokoch 20. storočia. Charakteristické trojposchodové tehlové stavby vytvárajú samostatnú kolóniu domov a o život v nich je vďaka pokojnej atmosfére a blízkosti k novému centru Bratislavy veľký záujem.
Trhovisko Miletičova a pozostatky bitúnku
Najobľúbenejší trh všetkých Bratislavčanov, ktorý je známy aj za hranicami nášho mesta, sa tu nachádza od 70. rokov 20. storočia. Dovtedy tu fungoval bitúnok a priestory na spracovanie mäsa, ktoré tu stáli pravdepodobne už v roku 1884. Nová budova bitúnku vyrástla v roku 1924 a dodnes je súčasťou čulého obchodného ruchu, ktorý je návštevníkom trhu dobre známy. Zachovali sa komín a veža, ktorá sa podobá na vežu Skladu č. 7 na nábreží Dunaja, preto sa predpokladá, že budovy stavala rovnaká firma. Trhovisko Miletičova aj celá ulica boli pomenované po politikovi a žiakovi Ľudovíta Štúra Svetozárovi Miletičovi, ktorý ako Srb zastupoval Slovákov v Uhorskom sneme.
