V magazíne Spojená Bratislava predstavujeme príbehy a myšlienky ľudí, ktorí tvoria projekty JTRE, ale aj pohľady širšej odbornej verejnosti zapojenej do tvorby, správy a rozvoja mesta.
Koncom októbra schválilo mestské zastupiteľstvo Bratislavy zmeny a doplnky 07 územného plánu. Týkajú sa možnosti spracovávať územné plány zón v množstve nových lokalít, vďaka ktorým by sa spresnil územný plán mesta. Taktiež zavádzajú do územného plánu reguláciu vizuálnej reklamy a dotýkajú sa aj trasovania električkovej trate v tzv. downtowne – novom centre Bratislavy.
Na nábreží Dunaja onedlho vyrastie prvý mrakodrap na Slovensku. Obytný vežiak, ktorý bude súčasťou rozšírenia komplexu Eurovea, sa bude týčiť do výšky 168 metrov. Za mrakodrapy sú oficiálne označované stavby, ktoré okrem iných atribútov spĺňajú kritérium výšky aspoň 150 metrov. Bratislava sa tak stane skutočnou metropolou a pridá sa k ďalším Európskym mestám, ktorých panoráme dominujú mrakodrapy.
Prípravy na výstavbu projektu Eurovea2 sú v plnom prúde. Rozsahom najväčšia stavba v Bratislave nadviaže na ľuďmi obľúbenú časť Eurovea a posunie jej hranice až pod most Apollo. Súčasťou bude predĺženie promenády pri Dunaji, rozšírenie verejných priestorov, pribudnú aj byty a kancelárie, rozšíri sa nákupná zóna a bonusom bude prvý slovenský mrakodrap EUROVEA TOWER.
Málokto vie, že prevádzka električiek v Bratislave patrí medzi celosvetovo najstaršie. Od spustenia funguje bez významnejšej prestávky a električky sú dnes nepostrádateľnou súčasťou mesta. Ako však električková doprava vlastne vznikla a prečo v nej má Bratislava tak významné miesto?
Hlavné mesto potrebuje centrálny električkový okruh, ktorý prepojí existujúce trasy, zjednoduší dopravu a odľahčí centrum. Prečítajte si, aké výhody to obyvateľom a návštevníkom mesta prinesie.
Podľa odborníkov z oblasti dopravy Bratislave pomôže rozvoj električkových tratí. Nový koľajový úsek s pracovným názvom „vetva Košická“ zabezpečí prepojenie medzi Petržalkou a Ružinovom, pomôže tak doprave v centre a položí základy koncepčného riešenia nosného dopravného systému. Kapacita električiek je dnes porovnateľná s metrom a má potenciál obslúžiť zvyšujúce sa nároky nielen v rozvojových štvrtiach mesta.
História bratislavskej električky siaha viac ako 120 rokov dozadu. Prečítajte si, prečo je električka pre Bratislavu kľúčová a prečo sa k nej po desaťročiach vrátili mnohé svetové metropoly.
V Bratislave by mohol vzniknúť centrálny mestský električkový okruh, o ktorom sme písali nedávno. Poďme si ho pozrieť cez vizuálnu prechádzku jeho zastávkami – súčasnými, ale aj tými, ktorými by električka v budúcnosti mohla prechádzať.
V Bratislave postupne na oboch brehoch Dunaja rastie nové centrum mesta. Podľa prepočtov sa v oblasti od Nového Lida, cez Euroveu, Klingerku, Nivy až po Cvernovku bude po dostavbe pohybovať okolo 100 000 ľudí denne – rezidentov, návštevníkov, zamestnancov. Okrem verejných priestorov bude preto potrebná aj výborná dopravná infraštruktúra, a tá v Bratislave stojí na verejnej električkovej doprave.
